Únosy
Presťahovanie sa s dieťaťom do zahraničia
Neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa v zahraničí (tzv. rodičovský únos)
Zmena bydliska dieťaťa je významnou záležitosťou, na ktorej sa musia obaja rodičia zhodnúť, a to bez ohľadu na to, či sú manželmi, rozvedení, žijú spoločne alebo oddelene. Dokonca ani v prípade, ak je dieťa vo výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, nemá tento rodič právo bez súhlasu druhého rodiča zmeniť bydlisko dieťaťa (ani v rámci Slovenskej republiky, ani do zahraničia). Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Premiestnenie detí do inej krajiny, ktorá je často domovskou krajinou „rodiča únoscu“, ako aj protiprávne zadržiavanie detí v tejto krajine, ku ktorému dochádza pomerne bežne po návšteve domovskej krajiny, je považované zo strany tohto „rodiča únoscu“ ako samozrejmosť. Druhý rodič je potom konfrontovaný s otázkou, ako dieťa čo najrýchlejšie vrátiť, za účelom obnovenia status quo.
Medzinárodným rodičovským únosom je zjednodušene povedané trvalé premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa jedným z rodičov bez súhlasu druhého rodiča (alebo súhlasu súdu toho štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením obvyklý pobyt) do iného štátu, ako je štát obvyklého (faktického) pobytu dieťaťa.
Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom dieťa žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, napr. tam navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky. V tomto štáte je dieťa zvyčajne zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod. Presná definícia obvyklého pobytu však neexistuje a o otázke, ktorý štát je/bol štátom obvyklého pobytu dieťaťa, rozhoduje výlučne súd.
Cieľom medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie v tejto oblasti je:
- chrániť deti pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia do iného zmluvného štátu alebo ich zadržiavania
- zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
- zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
V rámci medzinárodných únosov Centrum poskytuje pomoc a súčinnosť v zmysle Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor“) žiadateľom a ústredným orgánom v prípadoch, keď je dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržiavané v cudzine, pričom krajinou jeho obvyklého pobytu bola Slovenská republika a naopak, keď je dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržiavané v Slovenskej republike, pričom krajinou jeho obvyklého pobytu bol iný štát, ktorý je signatárom Haagskeho dohovoru.
Kto sa môže na Centrum obrátiť:
- rodič alebo iná fyzická alebo právnická osoba, ktorej opatrovnícke práva boli únosom dieťaťa porušené.
V akých situáciách Vám môžeme pomôcť? Napríklad:
- došlo k rodičovskému únosu
- vaše dieťa sa nevrátilo zo zahraničia (napr. z dovolenky) s druhým rodičom tak, ako bolo dohodnuté
- chcete sa s dieťaťom presťahovať do iného štátu
- neviete, či potrebujete súhlas druhého rodiča na cestu do zahraničia
Predpokladom úspešnej spolupráce vo veciach medzinárodných únosov detí je pristúpenie dotknutej krajiny k Haagskemu dohovoru.
Ako to prebieha?
Rodič, ktorého dieťa bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v cudzine, sa môže domáhať návratu dieťaťa prostredníctvom Centra, alebo sa môže obrátiť priamo na súd alebo ústredný orgán štátu, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené.
O návrate dieťaťa do štátu obvyklého pobytu rozhoduje vždy orgán štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené, resp. v ktorom je neoprávnene zadržiavané. Je teda potrebné počítať s tým, že súdne konanie bude prebiehať v zahraničí bez ohľadu na štátne občianstvo dieťaťa. Rozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa znamená povinnosť navrátiť dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, nie však povinnosť navrátiť dieťa do pôvodnej domácnosti, prípadne do starostlivosti druhého rodiča. Rovnako je dôležité uviesť, že súdy danej krajiny v návratovom konaní nerozhodujú o rodičovských právach a povinnostiach, napr. o tom, kto má mať dieťa v starostlivosti. O tom môže následne po návrate dieťaťa rozhodovať príslušný súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Centrum vystupuje v súlade s právnymi aktami Európskej únie a Haagskym dohovorom ako dožadujúci (requesting) alebo dožiadaný (requested) ústredný orgán, ktorý odosiela žiadosť o vrátenie dieťaťa dožiadanému ústrednému orgánu do štátu, kam bolo dieťa protiprávne premiestnené, alebo kde bolo zadržané alebo v opačnom prípade prijíma žiadosť o návrat dieťaťa do štátu odkiaľ bolo dieťa premiestnené. Úlohou Centra ako ústredného orgánu je napomáhať jednotlivcom pri uplatňovaní ich individuálnych práv. Centrum ako ústredný orgán sám o sebe neprijíma žiadne rozhodnutia v medzinárodných sporoch. Túto zodpovednosť majú výlučne súdy a orgány, ktoré sú v danej veci príslušné.
Centrum žiadateľovi pomáha skompletizovať žiadosť, potrebné formuláre a doklady, ktoré postúpi partnerskému ústrednému orgánu v zahraničí. Od zahraničného partnerského orgánu centrum následne zisťuje informácie, či sa dieťa s druhým rodičom na území tohto štátu naozaj nachádza, na ktorom súde treba podať návrh na návrat dieťaťa, aké sú možnosti bezplatnej právnej pomoci (právneho zastúpenia v súdnom konaní o návrate), prípadne aké sú možnosti mimosúdneho riešenia situácie a pod. Získané informácie oznámi žiadateľovi. Upozorňujeme, že kvalita spolupráce a možnosť zaistenia návratu dieťaťa sa líši v závislosti od konkrétneho štátu. Rovnako sa líši aj dĺžka konania, možnosti podania odvolania proti rozhodnutiu o (ne) nariadení návratu a odkladný účinok podaného odvolania.
Situácia je zložitejšia v prípadoch, keď neexistuje medzinárodná dohoda o riešení takýchto otázok medzi Slovenskou republikou a štátom, v ktorom sa dieťa nachádza. Jedinou možnosťou je potom zvyčajne požiadať o pomoc zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v danom štáte alebo orgány alebo súdy daného štátu a v prípade potreby na tento účel využiť právneho zástupcu akreditovaného vykonávať zastupovanie v danej krajine. Treba mať na pamäti, že obsah cudzieho práva, ako aj forma súdneho alebo úradného konania sa môžu značne líšiť od konania na území Slovenskej republiky.
Kedy spravidla nie je možné zaistiť návrat?
- ak má dieťa viac ako 16 rokov
- ak žiadateľ o návrat dieťaťa nevykonával svoje opatrovnícke právo;
- ak sa žiadateľ s presťahovaním zmieril;
- ak od neoprávneného premiestnenia/zadržania dieťaťa v cudzine uplynula doba dlhšia ako jeden rok; Návrh na nariadenie návratu dieťaťa by sa mal podať na príslušný súd v krajine, kam bolo dieťa premiestnené, čo najskôr. Je vhodné podať návrh do jedného roka od premiestnenia dieťaťa. Predpokladá sa totiž, že po uplynutí tohto obdobia sa už dieťa s novým prostredím zžilo.
- ak existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie;
- ak dieťa nesúhlasí s návratom (ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory).
Súvisiaca legislatíva:
- Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie)
- Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. (oznámenie č. 119/2001 Z.z.), prijatý v Haagu 25. októbra 1980
- Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 (oznámenie č. 344/2002 Z. z.).
- Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20. mája 1980
Žiadosť o návrat